rozkládat
/[ˈrosklaːdat]/
Czechverb
Definitions
- 1.to decompose, to disperse, to dismantle
Forms
- rozložitperfective
- rozkládatinfinitive
- rozkládatiinfinitive
- rozkládánínoun-from-verb
- rozkládámfirst-person • indicative • singular
- rozkládámefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- rozkládejmefirst-person • imperative • plural
- rozkládášindicative • second-person • singular
- rozkládáteindicative • plural • second-person
- rozkládejimperative • second-person • singular
- rozkládejteimperative • plural • second-person
- rozkládáindicative • singular • third-person
- rozkládajíindicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- rozkládajemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- rozkládajícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- rozkládajíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:rozkládat, rozkládati
| I | rozkládám |
| we | rozkládáme |
| you (sg) | rozkládáš |
| you (pl) | rozkládáte |
| he/she/it | rozkládá |
| they | rozkládají |
I
rozkládám
we
rozkládáme
you (sg)
rozkládáš
you (pl)
rozkládáte
he/she/it
rozkládá
they
rozkládají
Full conjugation of rozkládat →