rozhořčený
/[ˈrozɦor̝̊t͡ʃɛniː]/
Czechadj
Definitions
- 1.indignant, outraged
No etymology recorded for this word.
Forms
- rozhořčenějšícomparative
- nejrozhořčenějšísuperlative
- rozhořčeněadverb
- rozhořčenéfeminine • nominative
- rozhořčenéinanimate • nominative
- rozhorčenýalternative • obsolete
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nominative | rozhořčený, rozhořčená, rozhořčené | rozhořčení, rozhořčená |
| Genitive | rozhořčeného, rozhořčené | rozhořčených |
| Dative | rozhořčenému, rozhořčené | rozhořčeným |
| Accusative | rozhořčeného, rozhořčený, rozhořčenou, rozhořčené | rozhořčené, rozhořčená |
| Locative | rozhořčeném, rozhořčené | rozhořčených |
| Instrumental | rozhořčeným, rozhořčenou | rozhořčenými |
Nominative
Singular
rozhořčený, rozhořčená, rozhořčené
Plural
rozhořčení, rozhořčená
Genitive
Singular
rozhořčeného, rozhořčené
Plural
rozhořčených
Dative
Singular
rozhořčenému, rozhořčené
Plural
rozhořčeným
Accusative
Singular
rozhořčeného, rozhořčený, rozhořčenou, rozhořčené
Plural
rozhořčené, rozhořčená
Locative
Singular
rozhořčeném, rozhořčené
Plural
rozhořčených
Instrumental
Singular
rozhořčeným, rozhořčenou
Plural
rozhořčenými