Skip to main content
Slavonaut

koncovka — kongres

konečný

[ˈkonɛt͡ʃniː]adjCzech

Meanings

adj
  1. 1
    final

Declension

CaseSingularPlural
Nominativekonečný, konečná, konečnékoneční, konečná
Genitivekonečného, konečnékonečných
Dativekonečnému, konečnékonečným
Accusativekonečného, konečný, konečnou, konečnékonečné, konečná
Locativekonečném, konečnékonečných
Instrumentalkonečným, konečnoukonečnými

Forms

konečnější
comparative
nejkonečnější
superlative
konečně
adverb
konečné
feminine, nominative
konečné
inanimate, nominative

Origin

Inherited from Old Czech konečný, from Proto-Slavic *konьčьnъ. Compare Serbo-Croatian коначан.