konečný
[ˈkonɛt͡ʃniː]adjCzech
Meanings
- 1final
Declension
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nominative | konečný, konečná, konečné | koneční, konečná |
| Genitive | konečného, konečné | konečných |
| Dative | konečnému, konečné | konečným |
| Accusative | konečného, konečný, konečnou, konečné | konečné, konečná |
| Locative | konečném, konečné | konečných |
| Instrumental | konečným, konečnou | konečnými |
Forms
- konečnější
- comparative
- nejkonečnější
- superlative
- konečně
- adverb
- konečné
- feminine, nominative
- konečné
- inanimate, nominative
Origin
Inherited from Old Czech konečný, from Proto-Slavic *konьčьnъ. Compare Serbo-Croatian коначан.