убивать
[ʊbʲɪˈvatʲ]verbRussian
Meanings
- 1to kill
- 2to murder
- 3to beat (in cards)
- 4to drive to despair
- 5to waste
Conjugation
Infinitiveубива́ть, убива́ть
Present Indicative
| I | убива́ю, убива́ю |
|---|---|
| you (sg) | убива́ешь, убива́ешь |
| he/she/it | убива́ет, убива́етъ |
| we | убива́ем, убива́емъ |
| you (pl) | убива́ете, убива́ете |
| they | убива́ют, убива́ютъ |
Future Indicative
| I | бу́ду убива́ть, бу́ду убива́ть |
|---|---|
| you (sg) | бу́дешь убива́ть, бу́дешь убива́ть |
| he/she/it | бу́дет убива́ть, бу́детъ убива́ть |
| we | бу́дем убива́ть, бу́демъ убива́ть |
| you (pl) | бу́дете убива́ть, бу́дете убива́ть |
| they | бу́дут убива́ть, бу́дутъ убива́ть |
Present Imperative
| you (sg) | убива́й, убива́й |
|---|---|
| you (pl) | убива́йте, убива́йте |
Other forms
- present active
- убива́ющий, убива́я, убива́ющій, убива́я
- past active
- убива́вший, убива́в, убива́вши, убива́вшій, убива́въ, убива́вши
- present passive
- убива́емый, убива́емый
- past passive
- -, -
Forms
- убива́ть
- canonical, imperfective
- ubivátʹ
- romanization
- уби́ть
- perfective
- убива́ть
- imperfective, infinitive
- убива́ющий
- active, participle, present
- убива́вший
- active, participle, past
- убива́емый
- participle, passive, present
- -
- participle, passive, past
- убива́я
- adverbial, participle, present
- убива́в
- adverbial, participle, past
- убива́вши
- adverbial, participle, past
- убива́ю
- first-person, present, singular
- бу́ду убива́ть
- first-person, future, singular
- убива́ешь
- present, second-person, singular
- бу́дешь убива́ть
- future, second-person, singular
- убива́ет
- present, singular, third-person
- бу́дет убива́ть
- future, singular, third-person
- убива́ем
- first-person, plural, present
- бу́дем убива́ть
- first-person, future, plural
- убива́ете
- plural, present, second-person
- бу́дете убива́ть
- future, plural, second-person
- убива́ют
- plural, present, third-person
- бу́дут убива́ть
- future, plural, third-person
- убива́й
- imperative, second-person, singular
- убива́йте
- imperative, plural, second-person
- убива́л
- masculine, past, singular
- убива́ли
- masculine, past, plural
- убива́ла
- feminine, past, singular
- убива́ли
- feminine, past, plural
- убива́ло
- neuter, past, singular
- убива́ли
- neuter, past, plural
- убива́ть
- dated, imperfective, infinitive
- убива́ющій
- active, dated, participle, present
- убива́вшій
- active, dated, participle, past
- убива́емый
- dated, participle, passive, present
- -
- dated, participle, passive, past
- убива́я
- adverbial, dated, participle, present
- убива́въ
- adverbial, dated, participle, past
- убива́вши
- adverbial, dated, participle, past
- убива́ю
- dated, first-person, present, singular
- бу́ду убива́ть
- dated, first-person, future, singular
- убива́ешь
- dated, present, second-person, singular
- бу́дешь убива́ть
- dated, future, second-person, singular
- убива́етъ
- dated, present, singular, third-person
- бу́детъ убива́ть
- dated, future, singular, third-person
- убива́емъ
- dated, first-person, plural, present
- бу́демъ убива́ть
- dated, first-person, future, plural
- убива́ете
- dated, plural, present, second-person
- бу́дете убива́ть
- dated, future, plural, second-person
- убива́ютъ
- dated, plural, present, third-person
- бу́дутъ убива́ть
- dated, future, plural, third-person
- убива́й
- dated, imperative, second-person, singular
- убива́йте
- dated, imperative, plural, second-person
- убива́лъ
- dated, masculine, past, singular
- убива́ли
- dated, masculine, past, plural
- убива́ла
- dated, feminine, past, singular
- убива́ли
- dated, feminine, past, plural
- убива́ло
- dated, neuter, past, singular
- убива́ли
- dated, neuter, past, plural
Origin
уби́ть (ubítʹ) + -ва́ть (-vátʹ)