разлучать
[rəzɫʊˈt͡ɕætʲ]verbRussian
Meanings
- 1to separate, to part, to sever
Conjugation
Infinitiveразлуча́ть
Present Indicative
| I | разлуча́ю |
|---|---|
| you (sg) | разлуча́ешь |
| he/she/it | разлуча́ет |
| we | разлуча́ем |
| you (pl) | разлуча́ете |
| they | разлуча́ют |
Future Indicative
| I | бу́ду разлуча́ть |
|---|---|
| you (sg) | бу́дешь разлуча́ть |
| he/she/it | бу́дет разлуча́ть |
| we | бу́дем разлуча́ть |
| you (pl) | бу́дете разлуча́ть |
| they | бу́дут разлуча́ть |
Present Imperative
| you (sg) | разлуча́й |
|---|---|
| you (pl) | разлуча́йте |
Other forms
- present active
- разлуча́ющий, разлуча́я
- past active
- разлуча́вший, разлуча́в, разлуча́вши
- present passive
- разлуча́емый
- past passive
- -
Full conjugation of разлучать →
Forms
- разлуча́ть
- canonical, imperfective
- razlučátʹ
- romanization
- разлучи́ть
- perfective
- разлуча́ть
- imperfective, infinitive
- разлуча́ющий
- active, participle, present
- разлуча́вший
- active, participle, past
- разлуча́емый
- participle, passive, present
- -
- participle, passive, past
- разлуча́я
- adverbial, participle, present
- разлуча́в
- adverbial, participle, past
- разлуча́вши
- adverbial, participle, past
- разлуча́ю
- first-person, present, singular
- бу́ду разлуча́ть
- first-person, future, singular
- разлуча́ешь
- present, second-person, singular
- бу́дешь разлуча́ть
- future, second-person, singular
- разлуча́ет
- present, singular, third-person
- бу́дет разлуча́ть
- future, singular, third-person
- разлуча́ем
- first-person, plural, present
- бу́дем разлуча́ть
- first-person, future, plural
- разлуча́ете
- plural, present, second-person
- бу́дете разлуча́ть
- future, plural, second-person
- разлуча́ют
- plural, present, third-person
- бу́дут разлуча́ть
- future, plural, third-person
- разлуча́й
- imperative, second-person, singular
- разлуча́йте
- imperative, plural, second-person
- разлуча́л
- masculine, past, singular
- разлуча́ли
- masculine, past, plural
- разлуча́ла
- feminine, past, singular
- разлуча́ли
- feminine, past, plural
- разлуча́ло
- neuter, past, singular
- разлуча́ли
- neuter, past, plural
Origin
разлучи́ть (razlučítʹ) + -а́ть (-átʹ)