разлучать
/[rəzɫʊˈt͡ɕætʲ]/
Russianverb
Definitions
- 1.to separate, to part, to sever
Synonyms & related words
Word family
- разлуча́ться
Related words (1)
- разлу́ка
Etymology
разлучи́ть (razlučítʹ) + -а́ть (-átʹ)
Forms
- разлуча́тьcanonical • imperfective
- razlučátʹromanization
- разлучи́тьperfective
- разлуча́тьimperfective • infinitive
- разлуча́ющийactive • participle • present
- разлуча́вшийactive • participle • past
- разлуча́емыйparticiple • passive • present
- -participle • passive • past
- разлуча́яadverbial • participle • present
- разлуча́вadverbial • participle • past
- разлуча́вшиadverbial • participle • past
- разлуча́юfirst-person • present • singular
- бу́ду разлуча́тьfirst-person • future • singular
- разлуча́ешьpresent • second-person • singular
- бу́дешь разлуча́тьfuture • second-person • singular
- разлуча́етpresent • singular • third-person
- бу́дет разлуча́тьfuture • singular • third-person
- разлуча́емfirst-person • plural • present
- бу́дем разлуча́тьfirst-person • future • plural
- разлуча́етеplural • present • second-person
- бу́дете разлуча́тьfuture • plural • second-person
- разлуча́ютplural • present • third-person
- бу́дут разлуча́тьfuture • plural • third-person
- разлуча́йimperative • second-person • singular
- разлуча́йтеimperative • plural • second-person
- разлуча́лmasculine • past • singular
- разлуча́лиmasculine • past • plural
- разлуча́лаfeminine • past • singular
- разлуча́лиfeminine • past • plural
- разлуча́лоneuter • past • singular
- разлуча́лиneuter • past • plural
Conjugation
Infinitive:разлуча́ть
| I | разлуча́ю |
| you (sg) | разлуча́ешь |
| he/she/it | разлуча́ет |
| we | разлуча́ем |
| you (pl) | разлуча́ете |
| they | разлуча́ют |
I
разлуча́ю
you (sg)
разлуча́ешь
he/she/it
разлуча́ет
we
разлуча́ем
you (pl)
разлуча́ете
they
разлуча́ют
Other Forms
present active:разлуча́ющий, разлуча́я
past active:разлуча́вший, разлуча́в, разлуча́вши
present passive:разлуча́емый
past passive:-
Full conjugation of разлучать →