разрешать
/[rəzrʲɪˈʂatʲ]/
Russianverb
Definitions
- 1.to permit, to allow
- 2.to solve, to resolve
- 3.to authorize
- 4.to settle (a problem)
Forms
- разреша́тьcanonical • imperfective
- razrešátʹromanization
- разреши́тьperfective
- 1a imperfective transitiveclass
- разреша́тьimperfective • infinitive
- разреша́ющийactive • participle • present
- разреша́вшийactive • participle • past
- разреша́емыйparticiple • passive • present
- -participle • passive • past
- разреша́яadverbial • participle • present
- разреша́вadverbial • participle • past
- разреша́вшиadverbial • participle • past
- разреша́юfirst-person • present • singular
- бу́ду разреша́тьfirst-person • future • singular
- разреша́ешьpresent • second-person • singular
- бу́дешь разреша́тьfuture • second-person • singular
- разреша́етpresent • singular • third-person
- бу́дет разреша́тьfuture • singular • third-person
- разреша́емfirst-person • plural • present
- бу́дем разреша́тьfirst-person • future • plural
- разреша́етеplural • present • second-person
- бу́дете разреша́тьfuture • plural • second-person
- разреша́ютplural • present • third-person
- бу́дут разреша́тьfuture • plural • third-person
- разреша́йimperative • second-person • singular
- разреша́йтеimperative • plural • second-person
- разреша́лmasculine • past • singular
- разреша́лиmasculine • past • plural
- разреша́лаfeminine • past • singular
- разреша́лиfeminine • past • plural
- разреша́лоneuter • past • singular
- разреша́лиneuter • past • plural
- разрѣша́тьalternative
Conjugation
Infinitive:разреша́ть
| I | разреша́ю |
| you (sg) | разреша́ешь |
| he/she/it | разреша́ет |
| we | разреша́ем |
| you (pl) | разреша́ете |
| they | разреша́ют |
I
разреша́ю
you (sg)
разреша́ешь
he/she/it
разреша́ет
we
разреша́ем
you (pl)
разреша́ете
they
разреша́ют
Other Forms
present active:разреша́ющий, разреша́я
past active:разреша́вший, разреша́в, разреша́вши
present passive:разреша́емый
past passive:-
Full conjugation of разрешать →