вещать
/[vʲɪˈɕːætʲ]/
Russianverb
Definitions
- 1.to broadcast (to transmit a message or signal via radio waves or electronic means)
Forms
- веща́тьcanonical • imperfective
- veščátʹromanization
- 1a imperfective intransitiveclass
- веща́тьimperfective • infinitive
- веща́ющийactive • participle • present
- веща́вшийactive • participle • past
- -participle • passive • present
- -participle • passive • past
- веща́яadverbial • participle • present
- веща́вadverbial • participle • past
- веща́вшиadverbial • participle • past
- веща́юfirst-person • present • singular
- бу́ду веща́тьfirst-person • future • singular
- веща́ешьpresent • second-person • singular
- бу́дешь веща́тьfuture • second-person • singular
- веща́етpresent • singular • third-person
- бу́дет веща́тьfuture • singular • third-person
- веща́емfirst-person • plural • present
- бу́дем веща́тьfirst-person • future • plural
- веща́етеplural • present • second-person
- бу́дете веща́тьfuture • plural • second-person
- веща́ютplural • present • third-person
- бу́дут веща́тьfuture • plural • third-person
- веща́йimperative • second-person • singular
- веща́йтеimperative • plural • second-person
- веща́лmasculine • past • singular
- веща́лиmasculine • past • plural
- веща́лаfeminine • past • singular
- веща́лиfeminine • past • plural
- веща́лоneuter • past • singular
- веща́лиneuter • past • plural
Conjugation
Infinitive:веща́ть
| I | веща́ю |
| you (sg) | веща́ешь |
| he/she/it | веща́ет |
| we | веща́ем |
| you (pl) | веща́ете |
| they | веща́ют |
I
веща́ю
you (sg)
веща́ешь
he/she/it
веща́ет
we
веща́ем
you (pl)
веща́ете
they
веща́ют
Other Forms
present active:веща́ющий, веща́я
past active:веща́вший, веща́в, веща́вши
present passive:-
past passive:-