сорватьRussian conjugation
“to pick, to pluck (flowers or fruits)”/[sɐrˈvatʲ]/perfective
Aspect partner: срыва́ть
future
| 1st person singular | сорву́ |
|---|---|
| 2nd person singular | сорвёшь |
| 3rd person singular | сорвёт |
| 1st person plural | сорвём |
| 2nd person plural | сорвёте |
| 3rd person plural | сорву́т |
past
| masculine singular | сорва́л |
|---|---|
| feminine singular | сорвала́ |
| neuter singular | сорва́ло |
| plural | сорва́ли |
imperative
| 2nd person singular | сорви́ |
|---|---|
| 2nd person plural | сорви́те |
Other forms
- сорва́тьcanonical · perfective
- sorvátʹromanization
- срыва́тьimperfective
- 6°b/c perfective transitiveclass
- сорва́тьinfinitive · perfective
- сорва́вшийactive · participle · past
- со́рванныйparticiple · passive · past
- сорва́вadverbial · participle · past
- сорва́вшиadverbial · participle · past