иметьRussian conjugation
“to have, to possess”/[ɪˈmʲetʲ]/imperfective
present
| 1st person singular | име́ю |
|---|---|
| 2nd person singular | име́ешь |
| 3rd person singular | име́ет |
| 1st person plural | име́ем |
| 2nd person plural | име́ете |
| 3rd person plural | име́ют |
future
| 1st person singular | бу́ду име́ть |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́дешь име́ть |
| 3rd person singular | бу́дет име́ть |
| 1st person plural | бу́дем име́ть |
| 2nd person plural | бу́дете име́ть |
| 3rd person plural | бу́дут име́ть |
past
| masculine singular | име́л |
|---|---|
| feminine singular | име́ла |
| neuter singular | име́ло |
| plural | име́ли |
imperative
| 2nd person singular | име́й |
|---|---|
| 2nd person plural | име́йте |
Other forms
- име́тьcanonical · imperfective
- imétʹromanization
- име́ниеnoun-from-verb
- 1a imperfective transitiveclass
- име́тьimperfective · infinitive
- име́ющийactive · participle · present
- име́вшийactive · participle · past
- име́яadverbial · participle · present
- име́вadverbial · participle · past
- име́вшиadverbial · participle · past
- имѣ́тьalternative