rozkazaćPolish conjugation
“to command, to order”//rɔsˈka.zat͡ɕ//
Aspect partner: rozkazywać
future
| 3rd person singular | rozkaże |
|---|---|
| 3rd person plural | rozkażą |
past
| 3rd person singular | rozkazał, rozkazała, rozkazało |
|---|---|
| 3rd person plural | rozkazali, rozkazały |
| masculine singular | rozkazałem, -(e)m rozkazał, rozkazałeś, -(e)ś rozkazał |
| feminine singular | rozkazałam, -(e)m rozkazała, rozkazałaś, -(e)ś rozkazała |
| neuter singular | rozkazałom, -(e)m rozkazało, rozkazałoś, -(e)ś rozkazało |
| plural | rozkazaliśmy, -(e)śmy rozkazali, rozkazałyśmy, -(e)śmy rozkazały, rozkazaliście, -(e)ście rozkazali, rozkazałyście, -(e)ście rozkazały |
imperative
| 3rd person singular | niech rozkaże |
|---|---|
| 3rd person plural | niech rozkażą |
conditional
| 3rd person singular | rozkazałby, by rozkazał, rozkazałaby, by rozkazała, rozkazałoby, by rozkazało |
|---|---|
| 3rd person plural | rozkazaliby, by rozkazali, rozkazałyby, by rozkazały |
| masculine singular | rozkazałbym, bym rozkazał, rozkazałbyś, byś rozkazał |
| feminine singular | rozkazałabym, bym rozkazała, rozkazałabyś, byś rozkazała |
| neuter singular | rozkazałobym, bym rozkazało, rozkazałobyś, byś rozkazało |
| plural | rozkazalibyśmy, byśmy rozkazali, rozkazałybyśmy, byśmy rozkazały, rozkazalibyście, byście rozkazali, rozkazałybyście, byście rozkazały |
Other forms
- rozkazywaćimperfective
- rozkazaćinfinitive
- rozkażęfuture · singular
- rozkażemyfuture · plural
- rozkażeszfuture · singular
- rozkażeciefuture · plural
- rozkaże sięfuture · impersonal
- rozkazanoimpersonal · past
- rozkazano byconditional · impersonal
- niech rozkażęimperative · singular
- rozkażmyimperative · plural
- rozkażimperative · singular
- rozkażcieimperative · plural
- rozkazanyadjectival · masculine · participle · passive · singular
- rozkazanaadjectival · feminine · participle · passive · singular
- rozkazaneadjectival · neuter · participle · passive · singular