rozbrzmiećPolish conjugation
“to resound, to resonate, to reverberate”//ˈrɔz.bʐmjɛt͡ɕ//
Aspect partner: rozbrzmiewać
future
| 3rd person singular | rozbrzmi |
|---|---|
| 3rd person plural | rozbrzmią |
past
| 3rd person singular | rozbrzmiał, rozbrzmiała, rozbrzmiało |
|---|---|
| 3rd person plural | rozbrzmieli, rozbrzmiały |
| masculine singular | rozbrzmiałem, -(e)m rozbrzmiał, rozbrzmiałeś, -(e)ś rozbrzmiał |
| feminine singular | rozbrzmiałam, -(e)m rozbrzmiała, rozbrzmiałaś, -(e)ś rozbrzmiała |
| neuter singular | rozbrzmiałom, -(e)m rozbrzmiało, rozbrzmiałoś, -(e)ś rozbrzmiało |
| plural | rozbrzmieliśmy, -(e)śmy rozbrzmieli, rozbrzmiałyśmy, -(e)śmy rozbrzmiały, rozbrzmieliście, -(e)ście rozbrzmieli, rozbrzmiałyście, -(e)ście rozbrzmiały |
imperative
| 3rd person singular | niech rozbrzmi |
|---|---|
| 3rd person plural | niech rozbrzmią |
conditional
| 3rd person singular | rozbrzmiałby, by rozbrzmiał, rozbrzmiałaby, by rozbrzmiała, rozbrzmiałoby, by rozbrzmiało |
|---|---|
| 3rd person plural | rozbrzmieliby, by rozbrzmieli, rozbrzmiałyby, by rozbrzmiały |
| masculine singular | rozbrzmiałbym, bym rozbrzmiał, rozbrzmiałbyś, byś rozbrzmiał |
| feminine singular | rozbrzmiałabym, bym rozbrzmiała, rozbrzmiałabyś, byś rozbrzmiała |
| neuter singular | rozbrzmiałobym, bym rozbrzmiało, rozbrzmiałobyś, byś rozbrzmiało |
| plural | rozbrzmielibyśmy, byśmy rozbrzmieli, rozbrzmiałybyśmy, byśmy rozbrzmiały, rozbrzmielibyście, byście rozbrzmieli, rozbrzmiałybyście, byście rozbrzmiały |
Other forms
- rozbrzmiewaćimperfective
- rozbrzmiećinfinitive
- rozbrzmięfuture · singular
- rozbrzmimyfuture · plural
- rozbrzmiszfuture · singular
- rozbrzmiciefuture · plural
- rozbrzmi sięfuture · impersonal
- rozbrzmianoimpersonal · past
- rozbrzmiano byconditional · impersonal
- niech rozbrzmięimperative · singular
- rozbrzmijmyimperative · plural
- rozbrzmijimperative · singular
- rozbrzmijcieimperative · plural
- rozbrzmiawszyadverbial · anterior · participle
- rozbrzmienienoun-from-verb