Skip to main content

pokłócićPolish conjugation

to cause to quarrel//pɔˈkwu.t͡ɕit͡ɕ//

Aspect partner: kłócić

future

3rd person singularpokłóci
3rd person pluralpokłócą

past

3rd person singularpokłócił, pokłóciła, pokłóciło
3rd person pluralpokłócili, pokłóciły
masculine singularpokłóciłem, -(e)m pokłócił, pokłóciłeś, -(e)ś pokłócił
feminine singularpokłóciłam, -(e)m pokłóciła, pokłóciłaś, -(e)ś pokłóciła
neuter singularpokłóciłom, -(e)m pokłóciło, pokłóciłoś, -(e)ś pokłóciło
pluralpokłóciliśmy, -(e)śmy pokłócili, pokłóciłyśmy, -(e)śmy pokłóciły, pokłóciliście, -(e)ście pokłócili, pokłóciłyście, -(e)ście pokłóciły

imperative

3rd person singularniech pokłóci
3rd person pluralniech pokłócą

conditional

3rd person singularpokłóciłby, by pokłócił, pokłóciłaby, by pokłóciła, pokłóciłoby, by pokłóciło
3rd person pluralpokłóciliby, by pokłócili, pokłóciłyby, by pokłóciły
masculine singularpokłóciłbym, bym pokłócił, pokłóciłbyś, byś pokłócił
feminine singularpokłóciłabym, bym pokłóciła, pokłóciłabyś, byś pokłóciła
neuter singularpokłóciłobym, bym pokłóciło, pokłóciłobyś, byś pokłóciło
pluralpokłócilibyśmy, byśmy pokłócili, pokłóciłybyśmy, byśmy pokłóciły, pokłócilibyście, byście pokłócili, pokłóciłybyście, byście pokłóciły

Other forms

  • kłócićimperfective
  • pokłócićinfinitive
  • pokłócęfuture · singular
  • pokłócimyfuture · plural
  • pokłóciszfuture · singular
  • pokłóciciefuture · plural
  • pokłóci sięfuture · impersonal
  • pokłóconoimpersonal · past
  • pokłócono byconditional · impersonal
  • niech pokłócęimperative · singular
  • pokłóćmyimperative · plural
  • pokłóćimperative · singular
  • pokłóćcieimperative · plural
  • pokłóconyadjectival · masculine · participle · passive · singular
  • pokłóconaadjectival · feminine · participle · passive · singular
  • pokłóconeadjectival · neuter · participle · passive · singular