otępićPolish conjugation
“to stupefy, to befuddle, to stultify”//ɔˈtɛm.pit͡ɕ//
Aspect partner: otępiać
future
| 3rd person singular | otępi |
|---|---|
| 3rd person plural | otępią |
past
| 3rd person singular | otępił, otępiła, otępiło |
|---|---|
| 3rd person plural | otępili, otępiły |
| masculine singular | otępiłem, -(e)m otępił, otępiłeś, -(e)ś otępił |
| feminine singular | otępiłam, -(e)m otępiła, otępiłaś, -(e)ś otępiła |
| neuter singular | otępiłom, -(e)m otępiło, otępiłoś, -(e)ś otępiło |
| plural | otępiliśmy, -(e)śmy otępili, otępiłyśmy, -(e)śmy otępiły, otępiliście, -(e)ście otępili, otępiłyście, -(e)ście otępiły |
imperative
| 3rd person singular | niech otępi |
|---|---|
| 3rd person plural | niech otępią |
conditional
| 3rd person singular | otępiłby, by otępił, otępiłaby, by otępiła, otępiłoby, by otępiło |
|---|---|
| 3rd person plural | otępiliby, by otępili, otępiłyby, by otępiły |
| masculine singular | otępiłbym, bym otępił, otępiłbyś, byś otępił |
| feminine singular | otępiłabym, bym otępiła, otępiłabyś, byś otępiła |
| neuter singular | otępiłobym, bym otępiło, otępiłobyś, byś otępiło |
| plural | byście otępiły, otępilibyśmy, byśmy otępili, otępiłybyśmy, byśmy otępiły, otępilibyście, byście otępili, otępiłybyście |
Other forms
- otępiono byconditional · impersonal
- niech otępięimperative · singular
- otępmyimperative · plural
- otępimperative · singular
- otępcieimperative · plural
- otępionyadjectival · masculine · participle · passive · singular
- otępionaadjectival · feminine · participle · passive · singular
- otępioneadjectival · neuter · participle · passive · singular
- otępieniadjectival · participle · passive · plural · virile
- otępioneadjectival · nonvirile · participle · passive · plural
- otępiwszyadverbial · anterior · participle
- otępienienoun-from-verb
- otępiaćimperfective
- otępićinfinitive
- otępięfuture · singular
- otępimyfuture · plural