okovávatCzech conjugation
“imperfective of okovat”/[ˈokovaːvat]/
Aspect partner: okovat
present
| 1st person singular | okovávám |
|---|---|
| 2nd person singular | okováváš |
| 3rd person singular | okovává |
| 1st person plural | okováváme |
| 2nd person plural | okováváte |
| 3rd person plural | okovávají |
imperative
| 2nd person singular | okovávej |
|---|---|
| 1st person plural | okovávejme |
| 2nd person plural | okovávejte |
Other forms
- okovatperfective
- okovávatinfinitive
- okovávatiinfinitive
- okovávánínoun-from-verb
- okovávajemasculine · present · singular
- okovávajícfeminine · neuter · present · singular
- okovávajíceplural · present