okovávat
/[ˈokovaːvat]/
Czechverb
Definitions
- 1.imperfective of okovat
Forms
- okovatperfective
- okovávatinfinitive
- okovávatiinfinitive
- okovávánínoun-from-verb
- okovávámfirst-person • indicative • singular
- okovávámefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- okovávejmefirst-person • imperative • plural
- okovávášindicative • second-person • singular
- okováváteindicative • plural • second-person
- okovávejimperative • second-person • singular
- okovávejteimperative • plural • second-person
- okováváindicative • singular • third-person
- okovávajíindicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- okovávajemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- okovávajícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- okovávajíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:okovávat, okovávati
| I | okovávám |
| we | okováváme |
| you (sg) | okováváš |
| you (pl) | okováváte |
| he/she/it | okovává |
| they | okovávají |
I
okovávám
we
okováváme
you (sg)
okováváš
you (pl)
okováváte
he/she/it
okovává
they
okovávají
Full conjugation of okovávat →