Skip to main content
Slavonaut

vytočit — vždyť

vyzabíjet

[ˈvɪzabiːjɛt]verbCzech

Meanings

verb
  1. 1
    to kill off

Conjugation

Infinitivevyzabíjet, vyzabíjeti

Present Indicative

Ivyzabíjím
wevyzabíjíme
you (sg)vyzabíjíš
you (pl)vyzabíjíte
he/she/itvyzabíjí
theyvyzabíjejí, vyzabíjí

Present Imperative

I-
wevyzabíjejme
you (sg)vyzabíjej
you (pl)vyzabíjejte
he/she/it-
they-

Full conjugation of vyzabíjet →

Forms

vyzabíjet
infinitive
vyzabíjeti
infinitive
vyzabíjení
noun-from-verb
vyzabíjím
first-person, indicative, singular
vyzabíjíme
first-person, indicative, plural
-
first-person, imperative, singular
vyzabíjejme
first-person, imperative, plural
vyzabíjíš
indicative, second-person, singular
vyzabíjíte
indicative, plural, second-person
vyzabíjej
imperative, second-person, singular
vyzabíjejte
imperative, plural, second-person
vyzabíjí
indicative, singular, third-person
vyzabíjejí
indicative, plural, third-person
vyzabíjí
indicative, plural, third-person
-
imperative, singular, third-person
-
imperative, plural, third-person
vyzabíjeje
masculine, present, singular
-
masculine, past, singular
vyzabíjejíc
feminine, neuter, present, singular
-
feminine, neuter, past, singular
vyzabíjejíce
plural, present
-
past, plural

Origin

From vy- + zabíjet.