výlučný
/[ˈviːlut͡ʃniː]/
Czechadj
Definitions
- 1.exclusive
Synonyms & related words
Related words (1)
Etymology
From vyloučit + -ný.
Forms
- výlučnějšícomparative
- nejvýlučnějšísuperlative
- výlučněadverb
- výlučnéfeminine • nominative
- výlučnéinanimate • nominative
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nominative | výlučný, výlučná, výlučné | výluční, výlučná |
| Genitive | výlučného, výlučné | výlučných |
| Dative | výlučnému, výlučné | výlučným |
| Accusative | výlučného, výlučný, výlučnou, výlučné | výlučné, výlučná |
| Locative | výlučném, výlučné | výlučných |
| Instrumental | výlučným, výlučnou | výlučnými |
Nominative
Singular
výlučný, výlučná, výlučné
Plural
výluční, výlučná
Genitive
Singular
výlučného, výlučné
Plural
výlučných
Dative
Singular
výlučnému, výlučné
Plural
výlučným
Accusative
Singular
výlučného, výlučný, výlučnou, výlučné
Plural
výlučné, výlučná
Locative
Singular
výlučném, výlučné
Plural
výlučných
Instrumental
Singular
výlučným, výlučnou
Plural
výlučnými