osvědčený
/[ˈosvjɛt͡ʃɛniː]/
Czechadj
Definitions
- 1.time-tested, proven
osvědčený recept
osvědčený postup
Etymology
From osvědčit + -ený.
Forms
- osvědčenějšícomparative
- nejosvědčenějšísuperlative
- osvědčeněadverb
- osvědčenéfeminine • nominative
- osvědčenéinanimate • nominative
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nominative | osvědčený, osvědčená, osvědčené | osvědčení, osvědčená |
| Genitive | osvědčeného, osvědčené | osvědčených |
| Dative | osvědčenému, osvědčené | osvědčeným |
| Accusative | osvědčeného, osvědčený, osvědčenou, osvědčené | osvědčené, osvědčená |
| Locative | osvědčeném, osvědčené | osvědčených |
| Instrumental | osvědčeným, osvědčenou | osvědčenými |
Nominative
Singular
osvědčený, osvědčená, osvědčené
Plural
osvědčení, osvědčená
Genitive
Singular
osvědčeného, osvědčené
Plural
osvědčených
Dative
Singular
osvědčenému, osvědčené
Plural
osvědčeným
Accusative
Singular
osvědčeného, osvědčený, osvědčenou, osvědčené
Plural
osvědčené, osvědčená
Locative
Singular
osvědčeném, osvědčené
Plural
osvědčených
Instrumental
Singular
osvědčeným, osvědčenou
Plural
osvědčenými