dopadat
/[ˈdopadat]/
Czechverb
Definitions
- 1.to fall, drop somewhere
- 2.to strike ground
Forms
- dopadnoutperfective
- dopadatinfinitive
- dopadatiinfinitive
- dopadánínoun-from-verb
- dopadámfirst-person • indicative • singular
- dopadámefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- dopadejmefirst-person • imperative • plural
- dopadášindicative • second-person • singular
- dopadáteindicative • plural • second-person
- dopadejimperative • second-person • singular
- dopadejteimperative • plural • second-person
- dopadáindicative • singular • third-person
- dopadajíindicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- dopadajemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- dopadajícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- dopadajíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:dopadat, dopadati
| I | dopadám |
| we | dopadáme |
| you (sg) | dopadáš |
| you (pl) | dopadáte |
| he/she/it | dopadá |
| they | dopadají |
I
dopadám
we
dopadáme
you (sg)
dopadáš
you (pl)
dopadáte
he/she/it
dopadá
they
dopadají