приговорить
/[prʲɪɡəvɐˈrʲitʲ]/
Russianverb
Definitions
- 1.to sentence (to), to convict, to damn
Etymology
при- (pri-) + говори́ть (govorítʹ)
Forms
- приговори́тьcanonical • perfective
- prigovorítʹromanization
- пригова́риватьimperfective
- приговори́тьinfinitive • perfective
- -active • participle • present
- приговори́вшийactive • participle • past
- -participle • passive • present
- приговорённыйparticiple • passive • past
- -adverbial • participle • present
- приговори́вadverbial • participle • past
- приговори́вшиadverbial • participle • past
- -first-person • present • singular
- приговорю́first-person • future • singular
- -present • second-person • singular
- приговори́шьfuture • second-person • singular
- -present • singular • third-person
- приговори́тfuture • singular • third-person
- -first-person • plural • present
- приговори́мfirst-person • future • plural
- -plural • present • second-person
- приговори́теfuture • plural • second-person
- -plural • present • third-person
- приговоря́тfuture • plural • third-person
- приговори́imperative • second-person • singular
- приговори́теimperative • plural • second-person
- приговори́лmasculine • past • singular
- приговори́лиmasculine • past • plural
- приговори́лаfeminine • past • singular
- приговори́лиfeminine • past • plural
- приговори́лоneuter • past • singular
- приговори́лиneuter • past • plural
Conjugation
Infinitive:приговори́ть
| I | - |
| you (sg) | - |
| he/she/it | - |
| we | - |
| you (pl) | - |
| they | - |
I
-
you (sg)
-
he/she/it
-
we
-
you (pl)
-
they
-
Other Forms
present active:-, -
past active:приговори́вший, приговори́в, приговори́вши
present passive:-
past passive:приговорённый
Full conjugation of приговорить →