грубить
/[ɡrʊˈbʲitʲ]/
Russianverb
Definitions
- 1.to insult, to speak rudely to; to talk back to
- 2.to break the rules when playing
- 3.to roughen
Forms
- груби́тьcanonical • imperfective
- grubítʹromanization
- нагруби́тьperfective
- 4b imperfective transitiveclass
- груби́тьimperfective • infinitive
- грубя́щийactive • participle • present
- груби́вшийactive • participle • past
- груби́мыйparticiple • passive • present
- грублённыйparticiple • passive • past
- грубя́adverbial • participle • present
- груби́вadverbial • participle • past
- груби́вшиadverbial • participle • past
- грублю́first-person • present • singular
- бу́ду груби́тьfirst-person • future • singular
- груби́шьpresent • second-person • singular
- бу́дешь груби́тьfuture • second-person • singular
- груби́тpresent • singular • third-person
- бу́дет груби́тьfuture • singular • third-person
- груби́мfirst-person • plural • present
- бу́дем груби́тьfirst-person • future • plural
- груби́теplural • present • second-person
- бу́дете груби́тьfuture • plural • second-person
- грубя́тplural • present • third-person
- бу́дут груби́тьfuture • plural • third-person
- груби́imperative • second-person • singular
- груби́теimperative • plural • second-person
- груби́лmasculine • past • singular
- груби́лиmasculine • past • plural
- груби́лаfeminine • past • singular
- груби́лиfeminine • past • plural
- груби́лоneuter • past • singular
- груби́лиneuter • past • plural
Conjugation
Infinitive:груби́ть
| I | грублю́ |
| you (sg) | груби́шь |
| he/she/it | груби́т |
| we | груби́м |
| you (pl) | груби́те |
| they | грубя́т |
I
грублю́
you (sg)
груби́шь
he/she/it
груби́т
we
груби́м
you (pl)
груби́те
they
грубя́т
Other Forms
present active:грубя́щий, грубя́
past active:груби́вший, груби́в, груби́вши
present passive:груби́мый
past passive:грублённый