rozkurcz
//ˈrɔs.kurt͡ʂ//
Polishnounverb
Grammatical form
rozkurcz is the second-person singular imperative form of rozkurczyć — “to unclench”.
Definitions
- 1.diastole
Etymology
Deverbal from rozkurczyć.
rozkurcz is the second-person singular imperative form of rozkurczyć — “to unclench”.
Deverbal from rozkurczyć.