горюватиUkrainian conjugation
“to be sad, to feel sad, to feel sorrow”/[ɦɔrʲʊˈʋate]/imperfective
present
| 1st person singular | горю́ю |
|---|---|
| 2nd person singular | горю́єш |
| 3rd person singular | горю́є |
| 1st person plural | горю́єм, горю́ємо |
| 2nd person plural | горю́єте |
| 3rd person plural | горю́ють |
future
| 1st person singular | бу́ду горюва́ти, бу́ду горюва́ть, горюва́тиму |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́деш горюва́ти, бу́деш горюва́ть, горюва́тимеш |
| 3rd person singular | бу́де горюва́ти, бу́де горюва́ть, горюва́тиме |
| 1st person plural | бу́демо горюва́ти, бу́демо горюва́ть, горюва́тимемо, горюва́тимем |
| 2nd person plural | бу́дете горюва́ти, бу́дете горюва́ть, горюва́тимете |
| 3rd person plural | бу́дуть горюва́ти, бу́дуть горюва́ть, горюва́тимуть |
past
| masculine singular | горюва́в |
|---|---|
| feminine singular | горюва́ла |
| neuter singular | горюва́ло |
| plural | горюва́ли |
imperative
| 2nd person singular | горю́й |
|---|---|
| 1st person plural | горю́ймо |
| 2nd person plural | горю́йте |
Other forms
- горюва́тиcanonical · imperfective
- horjuvátyromanization
- 2aclass
- горюва́тиimperfective · infinitive
- горюва́тьimperfective · infinitive
- горю́ючиadverbial · imperfective · present
- горюва́вшиadverbial · imperfective · past