Skip to main content

відчужитиUkrainian conjugation

to alienate, to estrange/[ʋʲid͡ʒˈt͡ʃuʒete]/perfective

Aspect partner: відчу́жувати

future

1st person singularвідчу́жу
2nd person singularвідчу́жиш
3rd person singularвідчу́жить
1st person pluralвідчу́жим, відчу́жимо
2nd person pluralвідчу́жите
3rd person pluralвідчу́жать

past

masculine singularвідчу́жив
feminine singularвідчу́жила
neuter singularвідчу́жило
pluralвідчу́жили

imperative

2nd person singularвідчу́ж
1st person pluralвідчу́жмо
2nd person pluralвідчу́жте

Other forms

  • відчу́житиcanonical · perfective
  • vidčúžytyromanization
  • відчу́жуватиimperfective
  • 4aclass
  • відчу́житиinfinitive · perfective
  • відчу́житьinfinitive · perfective
  • відчу́женийpassive · past · perfective
  • impersonal: відчу́женоpassive · past · perfective
  • відчу́жившиadverbial · past · perfective