убратьRussian conjugation
“to remove, to take away”/[ʊˈbratʲ]/perfective
Aspect partner: убира́ть
future
| 1st person singular | уберу́ |
|---|---|
| 2nd person singular | уберёшь |
| 3rd person singular | уберёт |
| 1st person plural | уберём |
| 2nd person plural | уберёте |
| 3rd person plural | уберу́т |
past
| masculine singular | убра́л |
|---|---|
| feminine singular | убрала́ |
| neuter singular | убра́ло |
| plural | убра́ли |
imperative
| 2nd person singular | убери́ |
|---|---|
| 2nd person plural | убери́те |
Other forms
- убра́тьcanonical · perfective
- ubrátʹromanization
- убира́тьimperfective
- 6°b/c perfective transitiveclass
- убра́тьinfinitive · perfective
- убра́вшийactive · participle · past
- у́бранныйparticiple · passive · past
- убра́вadverbial · participle · past
- убра́вшиadverbial · participle · past