разговариватьRussian conjugation
“to speak, to talk, to converse (with)”/[rəzɡɐˈvarʲɪvətʲ]/imperfective
present
| 1st person singular | разгова́риваю |
|---|---|
| 2nd person singular | разгова́риваешь |
| 3rd person singular | разгова́ривает |
| 1st person plural | разгова́риваем |
| 2nd person plural | разгова́риваете |
| 3rd person plural | разгова́ривают |
future
| 1st person singular | бу́ду разгова́ривать |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́дешь разгова́ривать |
| 3rd person singular | бу́дет разгова́ривать |
| 1st person plural | бу́дем разгова́ривать |
| 2nd person plural | бу́дете разгова́ривать |
| 3rd person plural | бу́дут разгова́ривать |
past
| masculine singular | разгова́ривал |
|---|---|
| feminine singular | разгова́ривала |
| neuter singular | разгова́ривало |
| plural | разгова́ривали |
imperative
| 2nd person singular | разгова́ривай |
|---|---|
| 2nd person plural | разгова́ривайте |
Other forms
- разгова́риватьcanonical · imperfective
- razgovárivatʹromanization
- 1a imperfective intransitiveclass
- разгова́риватьimperfective · infinitive
- разгова́ривающийactive · participle · present
- разгова́ривавшийactive · participle · past
- разгова́риваяadverbial · participle · present
- разгова́ривавadverbial · participle · past
- разгова́ривавшиadverbial · participle · past