отпечатыватьRussian conjugation
“to print, to type”/[ɐtpʲɪˈt͡ɕatɨvətʲ]/imperfective
Aspect partner: отпеча́тать
present
| 1st person singular | отпеча́тываю |
|---|---|
| 2nd person singular | отпеча́тываешь |
| 3rd person singular | отпеча́тывает |
| 1st person plural | отпеча́тываем |
| 2nd person plural | отпеча́тываете |
| 3rd person plural | отпеча́тывают |
future
| 1st person singular | бу́ду отпеча́тывать |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́дешь отпеча́тывать |
| 3rd person singular | бу́дет отпеча́тывать |
| 1st person plural | бу́дем отпеча́тывать |
| 2nd person plural | бу́дете отпеча́тывать |
| 3rd person plural | бу́дут отпеча́тывать |
past
| masculine singular | отпеча́тывал |
|---|---|
| feminine singular | отпеча́тывала |
| neuter singular | отпеча́тывало |
| plural | отпеча́тывали |
imperative
| 2nd person singular | отпеча́тывай |
|---|---|
| 2nd person plural | отпеча́тывайте |
Other forms
- отпеча́тыватьcanonical · imperfective
- otpečátyvatʹromanization
- отпеча́татьperfective
- 1a imperfective transitiveclass
- отпеча́тыватьimperfective · infinitive
- отпеча́тывающийactive · participle · present
- отпеча́тывавшийactive · participle · past
- отпеча́тываемыйparticiple · passive · present
- отпеча́тываяadverbial · participle · present
- отпеча́тывавadverbial · participle · past
- отпеча́тывавшиadverbial · participle · past