облечьRussian conjugation
“to cover”/[ɐˈblʲet͡ɕ]/perfective
Aspect partner: облега́ть
future
| 1st person singular | обля́гу |
|---|---|
| 2nd person singular | обля́жешь |
| 3rd person singular | обля́жет |
| 1st person plural | обля́жем |
| 2nd person plural | обля́жете |
| 3rd person plural | обля́гут |
past
| masculine singular | облёг |
|---|---|
| feminine singular | облегла́ |
| neuter singular | облегло́ |
| plural | облегли́ |
imperative
| 2nd person singular | обля́г |
|---|---|
| 2nd person plural | обля́гте |
Other forms
- обле́чьcanonical · perfective
- obléčʹromanization
- облега́тьimperfective
- 8a/b perfective transitiveclass
- обле́чьinfinitive · perfective
- облёгшийactive · participle · past
- облёгшиadverbial · participle · past