значитьRussian conjugation
“to mean, to signify”/[ˈznat͡ɕɪtʲ]/imperfective
present
| 1st person singular | зна́чу |
|---|---|
| 2nd person singular | зна́чишь |
| 3rd person singular | зна́чит |
| 1st person plural | зна́чим |
| 2nd person plural | зна́чите |
| 3rd person plural | зна́чат |
future
| 1st person singular | бу́ду зна́чить |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́дешь зна́чить |
| 3rd person singular | бу́дет зна́чить |
| 1st person plural | бу́дем зна́чить |
| 2nd person plural | бу́дете зна́чить |
| 3rd person plural | бу́дут зна́чить |
past
| masculine singular | зна́чил |
|---|---|
| feminine singular | зна́чила |
| neuter singular | зна́чило |
| plural | зна́чили |
imperative
| 2nd person singular | зна́чь |
|---|---|
| 2nd person plural | зна́чьте |
Other forms
- зна́читьcanonical · imperfective
- znáčitʹromanization
- 4a imperfective transitiveclass
- зна́читьimperfective · infinitive
- зна́чащийactive · participle · present
- зна́чившийactive · participle · past
- зна́чаadverbial · participle · present
- зна́чивadverbial · participle · past
- зна́чившиadverbial · participle · past