величатьRussian conjugation
“to call”/[vʲɪlʲɪˈt͡ɕætʲ]/imperfective
present
| 1st person singular | велича́ю |
|---|---|
| 2nd person singular | велича́ешь |
| 3rd person singular | велича́ет |
| 1st person plural | велича́ем |
| 2nd person plural | велича́ете |
| 3rd person plural | велича́ют |
future
| 1st person singular | бу́ду велича́ть |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́дешь велича́ть |
| 3rd person singular | бу́дет велича́ть |
| 1st person plural | бу́дем велича́ть |
| 2nd person plural | бу́дете велича́ть |
| 3rd person plural | бу́дут велича́ть |
past
| masculine singular | велича́л |
|---|---|
| feminine singular | велича́ла |
| neuter singular | велича́ло |
| plural | велича́ли |
imperative
| 2nd person singular | велича́й |
|---|---|
| 2nd person plural | велича́йте |
Other forms
- велича́тьcanonical · imperfective
- veličátʹromanization
- 1a imperfective transitiveclass
- велича́тьimperfective · infinitive
- велича́ющийactive · participle · present
- велича́вшийactive · participle · past
- велича́емыйparticiple · passive · present
- велича́яadverbial · participle · present
- велича́вadverbial · participle · past
- велича́вшиadverbial · participle · past