sprostaćPolish conjugation
“to cope, to manage, to succeed (to achieve the desired result by doing something)”//ˈsprɔs.tat͡ɕ//
future
| 3rd person singular | sprosta |
|---|---|
| 3rd person plural | sprostają |
past
| 3rd person singular | sprostał, sprostała, sprostało |
|---|---|
| 3rd person plural | sprostali, sprostały |
| masculine singular | sprostałem, -(e)m sprostał, sprostałeś, -(e)ś sprostał |
| feminine singular | sprostałam, -(e)m sprostała, sprostałaś, -(e)ś sprostała |
| neuter singular | sprostałom, -(e)m sprostało, sprostałoś, -(e)ś sprostało |
| plural | sprostaliśmy, -(e)śmy sprostali, sprostałyśmy, -(e)śmy sprostały, sprostaliście, -(e)ście sprostali, sprostałyście, -(e)ście sprostały |
imperative
| 3rd person singular | niech sprosta |
|---|---|
| 3rd person plural | niech sprostają |
conditional
| 3rd person singular | sprostałby, by sprostał, sprostałaby, by sprostała, sprostałoby, by sprostało |
|---|---|
| 3rd person plural | sprostaliby, by sprostali, sprostałyby, by sprostały |
| masculine singular | sprostałbym, bym sprostał, sprostałbyś, byś sprostał |
| feminine singular | sprostałabym, bym sprostała, sprostałabyś, byś sprostała |
| neuter singular | sprostałobym, bym sprostało, sprostałobyś, byś sprostało |
| plural | sprostalibyśmy, byśmy sprostali, sprostałybyśmy, byśmy sprostały, sprostalibyście, byście sprostali, sprostałybyście, byście sprostały |
Other forms
- sprostaćinfinitive
- sprostamfuture · singular
- sprostamyfuture · plural
- sprostaszfuture · singular
- sprostaciefuture · plural
- sprosta sięfuture · impersonal
- sprostanoimpersonal · past
- sprostano byconditional · impersonal
- niech sprostamimperative · singular
- sprostajmyimperative · plural
- sprostajimperative · singular
- sprostajcieimperative · plural
- sprostawszyadverbial · anterior · participle
- sprostanienoun-from-verb