ryknąćPolish conjugation
“to roar”//ˈrɘk.nɔɲt͡ɕ//
Aspect partner: ryczeć
future
| 3rd person singular | ryknie |
|---|---|
| 3rd person plural | rykną |
past
| 3rd person singular | ryknął, ryknęła, ryknęło |
|---|---|
| 3rd person plural | ryknęli, ryknęły |
| masculine singular | ryknąłem, -(e)m ryknął, ryknąłeś, -(e)ś ryknął |
| feminine singular | ryknęłam, -(e)m ryknęła, ryknęłaś, -(e)ś ryknęła |
| neuter singular | ryknęłom, -(e)m ryknęło, ryknęłoś, -(e)ś ryknęło |
| plural | ryknęliśmy, -(e)śmy ryknęli, ryknęłyśmy, -(e)śmy ryknęły, ryknęliście, -(e)ście ryknęli, ryknęłyście, -(e)ście ryknęły |
imperative
| 3rd person singular | niech ryknie |
|---|---|
| 3rd person plural | niech rykną |
conditional
| 3rd person singular | ryknąłby, by ryknął, ryknęłaby, by ryknęła, ryknęłoby, by ryknęło |
|---|---|
| 3rd person plural | ryknęliby, by ryknęli, ryknęłyby, by ryknęły |
| masculine singular | ryknąłbym, bym ryknął, ryknąłbyś, byś ryknął |
| feminine singular | ryknęłabym, bym ryknęła, ryknęłabyś, byś ryknęła |
| neuter singular | ryknęłobym, bym ryknęło, ryknęłobyś, byś ryknęło |
| plural | ryknęlibyśmy, byśmy ryknęli, ryknęłybyśmy, byśmy ryknęły, ryknęlibyście, byście ryknęli, ryknęłybyście, byście ryknęły |
Other forms
- ryczećimperfective
- ryknąćinfinitive
- ryknęfuture · singular
- rykniemyfuture · plural
- ryknieszfuture · singular
- ryknieciefuture · plural
- ryknie sięfuture · impersonal
- rykniętoimpersonal · past
- ryknięto byconditional · impersonal
- niech ryknęimperative · singular
- ryknijmyimperative · plural
- ryknijimperative · singular
- ryknijcieimperative · plural
- ryknąwszyadverbial · anterior · participle
- ryknięcienoun-from-verb