rozkurwićPolish conjugation

to destroy, to bust up, to kill//rɔsˈkur.vit͡ɕ//

Aspect partner: rozkurwiać

future

3rd person singularrozkurwi
3rd person pluralrozkurwią

past

3rd person singularrozkurwił, rozkurwiła, rozkurwiło
3rd person pluralrozkurwili, rozkurwiły
masculine singularrozkurwiłem, -(e)m rozkurwił, rozkurwiłeś, -(e)ś rozkurwił
feminine singularrozkurwiłam, -(e)m rozkurwiła, rozkurwiłaś, -(e)ś rozkurwiła
neuter singularrozkurwiłom, -(e)m rozkurwiło, rozkurwiłoś, -(e)ś rozkurwiło
pluralrozkurwiliśmy, -(e)śmy rozkurwili, rozkurwiłyśmy, -(e)śmy rozkurwiły, rozkurwiliście, -(e)ście rozkurwili, rozkurwiłyście, -(e)ście rozkurwiły

imperative

3rd person singularniech rozkurwi
3rd person pluralniech rozkurwią

conditional

3rd person singularrozkurwiłby, by rozkurwił, rozkurwiłaby, by rozkurwiła, rozkurwiłoby, by rozkurwiło
3rd person pluralrozkurwiliby, by rozkurwili, rozkurwiłyby, by rozkurwiły
masculine singularrozkurwiłbym, bym rozkurwił, rozkurwiłbyś, byś rozkurwił
feminine singularrozkurwiłabym, bym rozkurwiła, rozkurwiłabyś, byś rozkurwiła
neuter singularrozkurwiłobym, bym rozkurwiło, rozkurwiłobyś, byś rozkurwiło
pluralrozkurwilibyśmy, byśmy rozkurwili, rozkurwiłybyśmy, byśmy rozkurwiły, rozkurwilibyście, byście rozkurwili, rozkurwiłybyście, byście rozkurwiły

Other forms

  • rozkurwiaćimperfective
  • rozkurwićinfinitive
  • rozkurwięfuture · singular
  • rozkurwimyfuture · plural
  • rozkurwiszfuture · singular
  • rozkurwiciefuture · plural
  • rozkurwi sięfuture · impersonal
  • rozkurwionoimpersonal · past
  • rozkurwiono byconditional · impersonal
  • niech rozkurwięimperative · singular
  • rozkurwmyimperative · plural
  • rozkurwimperative · singular
  • rozkurwcieimperative · plural
  • rozkurwiwszyadverbial · anterior · participle
  • rozkurwienienoun-from-verb