pociecPolish conjugation

to begin flowing, to begin trickling//ˈpɔ.t͡ɕɛt͡s//

Aspect partner: ciec

future

3rd person singularpocieknie
3rd person pluralpociekną

past

3rd person singularpociekł, pociekła, pociekło
3rd person pluralpociekli, pociekły
masculine singularpociekłem, -(e)m pociekł, pociekłeś, -(e)ś pociekł
feminine singularpociekłam, -(e)m pociekła, pociekłaś, -(e)ś pociekła
neuter singularpociekłom, -(e)m pociekło, pociekłoś, -(e)ś pociekło
pluralpociekliśmy, -(e)śmy pociekli, pociekłyśmy, -(e)śmy pociekły, pociekliście, -(e)ście pociekli, pociekłyście, -(e)ście pociekły

imperative

3rd person singularniech pocieknie
3rd person pluralniech pociekną

conditional

3rd person singularpociekłby, by pociekł, pociekłaby, by pociekła, pociekłoby, by pociekło
3rd person pluralpociekliby, by pociekli, pociekłyby, by pociekły
masculine singularpociekłbym, bym pociekł, pociekłbyś, byś pociekł
feminine singularpociekłabym, bym pociekła, pociekłabyś, byś pociekła
neuter singularpociekłobym, bym pociekło, pociekłobyś, byś pociekło
pluralpocieklibyśmy, byśmy pociekli, pociekłybyśmy, byśmy pociekły, pocieklibyście, byście pociekli, pociekłybyście, byście pociekły

Other forms

  • ciecimperfective
  • pociecinfinitive
  • pocieknęfuture · singular
  • pociekniemyfuture · plural
  • pocieknieszfuture · singular
  • pocieknieciefuture · plural
  • pocieknie sięfuture · impersonal
  • pociekniętoimpersonal · past
  • pocieknięto byconditional · impersonal
  • niech pocieknęimperative · singular
  • pocieknijmyimperative · plural
  • pocieknijimperative · singular
  • pocieknijcieimperative · plural
  • pociekłszyadverbial · anterior · participle
  • pocieknięcienoun-from-verb
  • pocieknąćalternative