Skip to main content

omanićPolish conjugation

alternative form of omamić//ɔˈma.ɲit͡ɕ/ | [ɔˈma.ɲit͡ɕ] | [ɔˈma.ɲit͡ɕ]/

Aspect partner: omaniać

future

3rd person singularomani
3rd person pluralomanią

past

3rd person singularomanił, omaniła, omaniło
3rd person pluralomanili, omaniły
masculine singularomaniłem, -(e)m omanił, omaniłeś, -(e)ś omanił
feminine singularomaniłam, -(e)m omaniła, omaniłaś, -(e)ś omaniła
neuter singularomaniłom, -(e)m omaniło, omaniłoś, -(e)ś omaniło
pluralomaniliśmy, -(e)śmy omanili, omaniłyśmy, -(e)śmy omaniły, omaniliście, -(e)ście omanili, omaniłyście, -(e)ście omaniły

imperative

3rd person singularniech omani
3rd person pluralniech omanią

conditional

3rd person singularomaniłby, by omanił, omaniłaby, by omaniła, omaniłoby, by omaniło
3rd person pluralomaniliby, by omanili, omaniłyby, by omaniły
masculine singularomaniłbym, bym omanił, omaniłbyś, byś omanił
feminine singularomaniłabym, bym omaniła, omaniłabyś, byś omaniła
neuter singularomaniłobym, bym omaniło, omaniłobyś, byś omaniło
pluralomanilibyśmy, byśmy omanili, omaniłybyśmy, byśmy omaniły, omanilibyście, byście omanili, omaniłybyście, byście omaniły

Other forms

  • omaniaćimperfective
  • omanićinfinitive
  • omanięfuture · singular
  • omanimyfuture · plural
  • omaniszfuture · singular
  • omaniciefuture · plural
  • omani sięfuture · impersonal
  • omanionoimpersonal · past
  • omaniono byconditional · impersonal
  • niech omanięimperative · singular
  • omańmyimperative · plural
  • omańimperative · singular
  • omańcieimperative · plural
  • omanionyadjectival · masculine · participle · passive · singular
  • omanionaadjectival · feminine · participle · passive · singular
  • omanioneadjectival · neuter · participle · passive · singular