omamićPolish conjugation
“to deceive, to mislead”//ɔˈma.mit͡ɕ//
Aspect partner: omamiać
future
| 3rd person singular | omami |
|---|---|
| 3rd person plural | omamią |
past
| 3rd person singular | omamił, omamiła, omamiło |
|---|---|
| 3rd person plural | omamili, omamiły |
| masculine singular | omamiłem, -(e)m omamił, omamiłeś, -(e)ś omamił |
| feminine singular | omamiłam, -(e)m omamiła, omamiłaś, -(e)ś omamiła |
| neuter singular | omamiłom, -(e)m omamiło, omamiłoś, -(e)ś omamiło |
| plural | omamiliśmy, -(e)śmy omamili, omamiłyśmy, -(e)śmy omamiły, omamiliście, -(e)ście omamili, omamiłyście, -(e)ście omamiły |
imperative
| 3rd person singular | niech omami |
|---|---|
| 3rd person plural | niech omamią |
conditional
| 3rd person singular | omamiłby, by omamił, omamiłaby, by omamiła, omamiłoby, by omamiło |
|---|---|
| 3rd person plural | omamiliby, by omamili, omamiłyby, by omamiły |
| masculine singular | omamiłbym, bym omamił, omamiłbyś, byś omamił |
| feminine singular | omamiłabym, bym omamiła, omamiłabyś, byś omamiła |
| neuter singular | omamiłobym, bym omamiło, omamiłobyś, byś omamiło |
| plural | omamilibyśmy, byśmy omamili, omamiłybyśmy, byśmy omamiły, omamilibyście, byście omamili, omamiłybyście, byście omamiły |
Other forms
- niech omamięimperative · singular
- omammyimperative · plural
- omamimperative · singular
- omamcieimperative · plural
- omamionyadjectival · masculine · participle · passive · singular
- omamionaadjectival · feminine · participle · passive · singular
- omamioneadjectival · neuter · participle · passive · singular
- omamieniadjectival · participle · passive · plural · virile
- omamioneadjectival · nonvirile · participle · passive · plural
- omamiwszyadverbial · anterior · participle
- omamienienoun-from-verb
- omamiaćimperfective
- omamićinfinitive
- omamięfuture · singular
- omamimyfuture · plural
- omamiszfuture · singular