obronićPolish conjugation
“to defend”//ɔˈbrɔ.ɲit͡ɕ//
future
| 3rd person singular | obroni |
|---|---|
| 3rd person plural | obronią |
past
| 3rd person singular | obronił, obroniła, obroniło |
|---|---|
| 3rd person plural | obronili, obroniły |
| masculine singular | obroniłem, -(e)m obronił, obroniłeś, -(e)ś obronił |
| feminine singular | obroniłam, -(e)m obroniła, obroniłaś, -(e)ś obroniła |
| neuter singular | obroniłom, -(e)m obroniło, obroniłoś, -(e)ś obroniło |
| plural | obroniliśmy, -(e)śmy obronili, obroniłyśmy, -(e)śmy obroniły, obroniliście, -(e)ście obronili, obroniłyście, -(e)ście obroniły |
imperative
| 3rd person singular | niech obroni |
|---|---|
| 3rd person plural | niech obronią |
conditional
| 3rd person singular | obroniłby, by obronił, obroniłaby, by obroniła, obroniłoby, by obroniło |
|---|---|
| 3rd person plural | obroniliby, by obronili, obroniłyby, by obroniły |
| masculine singular | obroniłbym, bym obronił, obroniłbyś, byś obronił |
| feminine singular | obroniłabym, bym obroniła, obroniłabyś, byś obroniła |
| neuter singular | obroniłobym, bym obroniło, obroniłobyś, byś obroniło |
| plural | obronilibyśmy, byśmy obronili, obroniłybyśmy, byśmy obroniły, obronilibyście, byście obronili, obroniłybyście, byście obroniły |
Other forms
- bronićimperfective
- obraniaćimperfective
- obronićinfinitive
- obronięfuture · singular
- obronimyfuture · plural
- obroniszfuture · singular
- obroniciefuture · plural
- obroni sięfuture · impersonal
- obronionoimpersonal · past
- obroniono byconditional · impersonal
- niech obronięimperative · singular
- obrońmyimperative · plural
- obrońimperative · singular
- obrońcieimperative · plural
- obronionyadjectival · masculine · participle · passive · singular
- obronionaadjectival · feminine · participle · passive · singular