obalićPolish conjugation
“to knock over, to overthrow (to throw down to the ground)”//ɔˈba.lit͡ɕ//
Aspect partner: obalać
future
| 3rd person singular | obali |
|---|---|
| 3rd person plural | obalą |
past
| 3rd person singular | obalił, obaliła, obaliło |
|---|---|
| 3rd person plural | obalili, obaliły |
| masculine singular | obaliłem, -(e)m obalił, obaliłeś, -(e)ś obalił |
| feminine singular | obaliłam, -(e)m obaliła, obaliłaś, -(e)ś obaliła |
| neuter singular | obaliłom, -(e)m obaliło, obaliłoś, -(e)ś obaliło |
| plural | obaliliśmy, -(e)śmy obalili, obaliłyśmy, -(e)śmy obaliły, obaliliście, -(e)ście obalili, obaliłyście, -(e)ście obaliły |
imperative
| 3rd person singular | niech obali |
|---|---|
| 3rd person plural | niech obalą |
conditional
| 3rd person singular | by obalił, obaliłaby, by obaliła, obaliłoby, by obaliło, obaliłby |
|---|---|
| 3rd person plural | obaliliby, by obalili, obaliłyby, by obaliły |
| masculine singular | obaliłbym, bym obalił, obaliłbyś, byś obalił |
| feminine singular | obaliłabym, bym obaliła, obaliłabyś, byś obaliła |
| neuter singular | obaliłobym, bym obaliło, obaliłobyś, byś obaliło |
| plural | obalilibyśmy, byśmy obalili, obaliłybyśmy, byśmy obaliły, obalilibyście, byście obalili, obaliłybyście, byście obaliły |
Other forms
- obalono byconditional · impersonal
- niech obalęimperative · singular
- obalmyimperative · plural
- obalimperative · singular
- obalcieimperative · plural
- obalonyadjectival · masculine · participle · passive · singular
- obalonaadjectival · feminine · participle · passive · singular
- obaloneadjectival · neuter · participle · passive · singular
- obaleniadjectival · participle · passive · plural · virile
- obaloneadjectival · nonvirile · participle · passive · plural
- obaliwszyadverbial · anterior · participle
- obalenienoun-from-verb
- obalaćimperfective
- obalowaćdialectal · imperfective
- obalićinfinitive
- obalęfuture · singular