dobiecPolish conjugation
“to run to, to reach by running”//ˈdɔ.bjɛt͡s//
Aspect partner: dobiegać
future
| 3rd person singular | dobiegnie |
|---|---|
| 3rd person plural | dobiegną |
past
| 3rd person singular | dobiegł, dobiegła, dobiegło |
|---|---|
| 3rd person plural | dobiegli, dobiegły |
| masculine singular | dobiegłem, -(e)m dobiegł, dobiegłeś, -(e)ś dobiegł |
| feminine singular | dobiegłam, -(e)m dobiegła, dobiegłaś, -(e)ś dobiegła |
| neuter singular | dobiegłom, -(e)m dobiegło, dobiegłoś, -(e)ś dobiegło |
| plural | dobiegliśmy, -(e)śmy dobiegli, dobiegłyśmy, -(e)śmy dobiegły, dobiegliście, -(e)ście dobiegli, dobiegłyście, -(e)ście dobiegły |
imperative
| 3rd person singular | niech dobiegnie |
|---|---|
| 3rd person plural | niech dobiegną |
conditional
| 3rd person singular | dobiegłby, by dobiegł, dobiegłaby, by dobiegła, dobiegłoby, by dobiegło |
|---|---|
| 3rd person plural | dobiegliby, by dobiegli, dobiegłyby, by dobiegły |
| masculine singular | dobiegłbym, bym dobiegł, dobiegłbyś, byś dobiegł |
| feminine singular | dobiegłabym, bym dobiegła, dobiegłabyś, byś dobiegła |
| neuter singular | dobiegłobym, bym dobiegło, dobiegłobyś, byś dobiegło |
| plural | dobieglibyśmy, byśmy dobiegli, dobiegłybyśmy, byśmy dobiegły, dobieglibyście, byście dobiegli, dobiegłybyście, byście dobiegły |
Other forms
- dobiegnęfuture · singular
- dobiegniemyfuture · plural
- dobiegnieszfuture · singular
- dobiegnieciefuture · plural
- dobiegnie sięfuture · impersonal
- dobiegniętoimpersonal · past
- dobiegnięto byconditional · impersonal
- niech dobiegnęimperative · singular
- dobiegnijmyimperative · plural
- dobiegnijimperative · singular
- dobiegnijcieimperative · plural
- dobiegłszyadverbial · anterior · participle
- dobiegnięcienoun-from-verb
- dobiegaćimperfective
- dobiecinfinitive