dobićPolish conjugation
“to finish off, to kill, to deliver a killing blow”//ˈdɔ.bit͡ɕ//
Aspect partner: dobijać
future
| 3rd person singular | dobije |
|---|---|
| 3rd person plural | dobiją |
past
| 3rd person singular | dobił, dobiła, dobiło |
|---|---|
| 3rd person plural | dobili, dobiły |
| masculine singular | dobiłem, -(e)m dobił, dobiłeś, -(e)ś dobił |
| feminine singular | dobiłam, -(e)m dobiła, dobiłaś, -(e)ś dobiła |
| neuter singular | dobiłom, -(e)m dobiło, dobiłoś, -(e)ś dobiło |
| plural | dobiliśmy, -(e)śmy dobili, dobiłyśmy, -(e)śmy dobiły, dobiliście, -(e)ście dobili, dobiłyście, -(e)ście dobiły |
imperative
| 3rd person singular | niech dobije |
|---|---|
| 3rd person plural | niech dobiją |
conditional
| 3rd person singular | dobiłby, by dobił, dobiłaby, by dobiła, dobiłoby, by dobiło |
|---|---|
| 3rd person plural | dobiliby, by dobili, dobiłyby, by dobiły |
| masculine singular | dobiłbym, bym dobił, dobiłbyś, byś dobił |
| feminine singular | dobiłabym, bym dobiła, dobiłabyś, byś dobiła |
| neuter singular | dobiłobym, bym dobiło, dobiłobyś, byś dobiło |
| plural | dobilibyśmy, byśmy dobili, dobiłybyśmy, byśmy dobiły, dobilibyście, byście dobili, dobiłybyście, byście dobiły |
Other forms
- dobijaćimperfective
- dobićinfinitive
- dobijęfuture · singular
- dobijemyfuture · plural
- dobijeszfuture · singular
- dobijeciefuture · plural
- dobije sięfuture · impersonal
- dobitoimpersonal · past
- dobito byconditional · impersonal
- niech dobijęimperative · singular
- dobijmyimperative · plural
- dobijimperative · singular
- dobijcieimperative · plural
- dobityadjectival · masculine · participle · passive · singular
- dobitaadjectival · feminine · participle · passive · singular
- dobiteadjectival · neuter · participle · passive · singular