zastrkávat
/[ˈzastr̩kaːvat]/
Czechverb
Definitions
- 1.to tuck in
Etymology
From za- + strkat + -at.
Forms
- zastrčitperfective
- zastrkávatinfinitive
- zastrkávatiinfinitive
- zastrkávánínoun-from-verb
- zastrkávámfirst-person • indicative • singular
- zastrkávámefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- zastrkávejmefirst-person • imperative • plural
- zastrkávášindicative • second-person • singular
- zastrkáváteindicative • plural • second-person
- zastrkávejimperative • second-person • singular
- zastrkávejteimperative • plural • second-person
- zastrkáváindicative • singular • third-person
- zastrkávajíindicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- zastrkávajemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- zastrkávajícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- zastrkávajíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:zastrkávat, zastrkávati
| I | zastrkávám |
| we | zastrkáváme |
| you (sg) | zastrkáváš |
| you (pl) | zastrkáváte |
| he/she/it | zastrkává |
| they | zastrkávají |
I
zastrkávám
we
zastrkáváme
you (sg)
zastrkáváš
you (pl)
zastrkáváte
he/she/it
zastrkává
they
zastrkávají
Full conjugation of zastrkávat →