vrcholit
/[ˈvr̩xolɪt]/
Czechverb
Definitions
- 1.to culminate, to climax
Napětí vrcholí.
The tension is peaking
Synonyms & related words
Etymology
From vrch + -olit.
Forms
- vyvrcholitperfective
- vrcholitinfinitive
- vrcholitiinfinitive
- vrcholenínoun-from-verb
- vrcholímfirst-person • indicative • singular
- vrcholímefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- vrcholmefirst-person • imperative • plural
- vrcholíšindicative • second-person • singular
- vrcholíteindicative • plural • second-person
- vrcholimperative • second-person • singular
- vrcholteimperative • plural • second-person
- vrcholíindicative • singular • third-person
- vrcholíindicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- vrcholemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- vrcholícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- vrcholíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:vrcholit, vrcholiti
| I | vrcholím |
| we | vrcholíme |
| you (sg) | vrcholíš |
| you (pl) | vrcholíte |
| he/she/it | vrcholí |
| they | vrcholí |
I
vrcholím
we
vrcholíme
you (sg)
vrcholíš
you (pl)
vrcholíte
he/she/it
vrcholí
they
vrcholí
Full conjugation of vrcholit →