samoúčelný
/[ˈsamouːt͡ʃɛlniː]/
Czechadj
Definitions
- 1.being an end in itself, for its own sake
Etymology
From samo + účel + -ný.
Forms
- samoúčelnéfeminine • nominative
- samoúčelnéinanimate • nominative
- samoúčelnějšícomparative
- nejsamoúčelnějšísuperlative
- samoúčelněadverb
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nominative | samoúčelný, samoúčelná, samoúčelné | samoúčelní, samoúčelná |
| Genitive | samoúčelného, samoúčelné | samoúčelných |
| Dative | samoúčelnému, samoúčelné | samoúčelným |
| Accusative | samoúčelného, samoúčelný, samoúčelnou, samoúčelné | samoúčelné, samoúčelná |
| Locative | samoúčelném, samoúčelné | samoúčelných |
| Instrumental | samoúčelným, samoúčelnou | samoúčelnými |
Nominative
Singular
samoúčelný, samoúčelná, samoúčelné
Plural
samoúčelní, samoúčelná
Genitive
Singular
samoúčelného, samoúčelné
Plural
samoúčelných
Dative
Singular
samoúčelnému, samoúčelné
Plural
samoúčelným
Accusative
Singular
samoúčelného, samoúčelný, samoúčelnou, samoúčelné
Plural
samoúčelné, samoúčelná
Locative
Singular
samoúčelném, samoúčelné
Plural
samoúčelných
Instrumental
Singular
samoúčelným, samoúčelnou
Plural
samoúčelnými