provokovat
/[ˈprovokovat]/
Czechverb
Definitions
- 1.to provoke, to incite, to instigate
Synonyms & related words
Related words (5)
- provokace
- provokační
- provokatér
- provokatérský
- provokativní
Etymology
From Latin prōvocō + -ovat.
Forms
- vyprovokovatperfective
- provokovatinfinitive
- provokovatiinfinitive
- provokovánínoun-from-verb
- provokujifirst-person • indicative • singular
- provokujucolloquial • first-person • indicative • singular
- provokujemefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- provokujmefirst-person • imperative • plural
- provokuješindicative • second-person • singular
- provokujeteindicative • plural • second-person
- provokujimperative • second-person • singular
- provokujteimperative • plural • second-person
- provokujeindicative • singular • third-person
- provokujíindicative • plural • third-person
- provokujoucolloquial • indicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- provokujemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- provokujícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- provokujíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:provokovat, provokovati
| I | provokuji, provokuju |
| we | provokujeme |
| you (sg) | provokuješ |
| you (pl) | provokujete |
| he/she/it | provokuje |
| they | provokují, provokujou |
I
provokuji, provokuju
we
provokujeme
you (sg)
provokuješ
you (pl)
provokujete
he/she/it
provokuje
they
provokují, provokujou
Full conjugation of provokovat →