praskat
/[ˈpraskat]/
Czechverb
Definitions
- 1.to burst, to crack
Synonyms & related words
Word family
- popraskat
- praskat ve švech
- praskavý
- prasklina
- praskot
- rozpraskat
Etymology
Inherited from Old Czech praskati.
Forms
- prasknoutperfective
- praskatinfinitive
- praskatiinfinitive
- praskánínoun-from-verb
- praskámfirst-person • indicative • singular
- praskámefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- praskejmefirst-person • imperative • plural
- praskášindicative • second-person • singular
- praskáteindicative • plural • second-person
- praskejimperative • second-person • singular
- praskejteimperative • plural • second-person
- praskáindicative • singular • third-person
- praskajíindicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- praskajemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- praskajícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- praskajíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:praskat, praskati
| I | praskám |
| we | praskáme |
| you (sg) | praskáš |
| you (pl) | praskáte |
| he/she/it | praská |
| they | praskají |
I
praskám
we
praskáme
you (sg)
praskáš
you (pl)
praskáte
he/she/it
praská
they
praskají