povinen
/[ˈpovɪnɛn]/
Czechadj
Grammatical form
povinen is the short masculine singular form of povinný — “compulsory, mandatory, obligatory”.
Definitions of povinný adj · [ˈpovɪniː]
Full entry for povinný →- 1.compulsory, mandatory, obligatory
Etymology of povinný
Inherited from Old Czech povinný. By surface analysis, po- + vina + -ný. Compare Polish powinien.
Paradigm of povinný, with povinen highlighted:
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nominative | povinný, povinná, povinné | povinní, povinná |
| Genitive | povinného, povinné | povinných |
| Dative | povinnému, povinné | povinným |
| Accusative | povinného, povinný, povinnou, povinné | povinné, povinná |
| Locative | povinném, povinné | povinných |
| Instrumental | povinným, povinnou | povinnými |
Nominative
Singular
povinný, povinná, povinné
Plural
povinní, povinná
Genitive
Singular
povinného, povinné
Plural
povinných
Dative
Singular
povinnému, povinné
Plural
povinným
Accusative
Singular
povinného, povinný, povinnou, povinné
Plural
povinné, povinná
Locative
Singular
povinném, povinné
Plural
povinných
Instrumental
Singular
povinným, povinnou
Plural
povinnými