odvozovat
/[ˈodvozovat]/
Czechverb
Definitions
- 1.to derive, to deduce, to infer
Etymology
From od- + vodit + -ovat.
Forms
- odvoditperfective
- odvozovatinfinitive
- odvozovatiinfinitive
- odvozovánínoun-from-verb
- odvozujifirst-person • indicative • singular
- odvozujucolloquial • first-person • indicative • singular
- odvozujemefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- odvozujmefirst-person • imperative • plural
- odvozuješindicative • second-person • singular
- odvozujeteindicative • plural • second-person
- odvozujimperative • second-person • singular
- odvozujteimperative • plural • second-person
- odvozujeindicative • singular • third-person
- odvozujíindicative • plural • third-person
- odvozujoucolloquial • indicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- odvozujemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- odvozujícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- odvozujíceplural • present
- -past • plural
Conjugation
Infinitive:odvozovat, odvozovati
| I | odvozuji, odvozuju |
| we | odvozujeme |
| you (sg) | odvozuješ |
| you (pl) | odvozujete |
| he/she/it | odvozuje |
| they | odvozují, odvozujou |
I
odvozuji, odvozuju
we
odvozujeme
you (sg)
odvozuješ
you (pl)
odvozujete
he/she/it
odvozuje
they
odvozují, odvozujou
Full conjugation of odvozovat →