odvážet
/[ˈodvaːʒɛt]/
Czechverb
Definitions
- 1.to take, to transport
No etymology recorded for this word.
Forms
- odvážíindicative • singular • third-person
- odvážejíindicative • plural • third-person
- odvážíindicative • plural • third-person
- -imperative • singular • third-person
- -imperative • plural • third-person
- odvážejemasculine • present • singular
- -masculine • past • singular
- odvážejícfeminine • neuter • present • singular
- -feminine • neuter • past • singular
- odvážejíceplural • present
- -past • plural
- odvéztperfective
- odvážetinfinitive
- odvážetiinfinitive
- odváženínoun-from-verb
- odvážímfirst-person • indicative • singular
- odvážímefirst-person • indicative • plural
- -first-person • imperative • singular
- odvážejmefirst-person • imperative • plural
- odvážíšindicative • second-person • singular
- odvážíteindicative • plural • second-person
- odvážejimperative • second-person • singular
- odvážejteimperative • plural • second-person
Conjugation
Infinitive:odvážet, odvážeti
| he/she/it | odváží |
| they | odvážejí, odváží |
| I | odvážím |
| we | odvážíme |
| you (sg) | odvážíš |
| you (pl) | odvážíte |
he/she/it
odváží
they
odvážejí, odváží
I
odvážím
we
odvážíme
you (sg)
odvážíš
you (pl)
odvážíte